Dlhý, Široký a Stále nadržaný erotické poviedky

Kde bolo, tam bolo. Za siedmymi zvädnutými horami a siedmymi neuspokojenými dolami. Bolo raz jedno frigidné kráľovstvo. Dlhé desaťročia známe svojou sexuálnou zdržanlivosťou a najmä prísnymi neliberálnymi zákonmi.

Jeho tradície sa udržiavali už od jeho vzniku, keď Jozef Frigidný vybudoval z nenápadnej dediny veľké kráľovstvo len tým, že namiesto trkania priložil ruku k dielu a získal si tak obdiv všetkých obyvateľov. V tom období Frigidný zákon nebol taký prísny a obyvatelia sa do tohto rýchlo rastúceho kráľovstva radi sťahovali. A to i napriek o čosi konzervatívnejším zákonom.

Stalo sa zvykom, že každý kráľ pri veľkej oslave manželstva svojho syna predstavil nový zákaz, ktorý mal pomáhať udržiavať prosperitu kráľovstva. Zvyčajne sa tým začali oslavné orgie, kedy sa pre všetkých na jednu noc uvoľnili mravy. Všetci nadržaní poddaní vždy s radosťou uvítali každé sprísnenie, pretože ihneď po oznámení sa začali nespútané orgie.

Napriek neustálemu sprísňovaniu, obyvatelia s odkazom na tradície prísne dodržiavali frigidný zákon po dlhé generácie. Ich králi ich za to odmeňovali neustálou prosperitou a rastúcim blahobytom. Kráľovstvo sa stalo známe aj vychýrenými kováčmi, ktorý sa predbiehali v kutí žalárov pre mužské i ženské prirodzenia. Ich nedobytnosť bola fascinujúca. Preto si na toto kráľovstvo netrúfol žiadny barbarský kmeň, ktorý plienil a znásil*oval, pretože nebolo ako.

V kráľovstve bola postupne zakázaná nevere, predmanželský sex a nakoniec aj sex po svadbe. Okrem toho aj onania a akékoľvek uspokojovanie. Práve vďaka tomu sa rodili väčšinou samí chlapci, keďže muži si trénovali svojich bežcov s bičíkmi sexuálnou zdržanlivosťou od narodenia až do svadby.

Konzervatívnosť kráľovstva teda zašla až tak ďaleko, že ľudia si kupovali pás cudnosti od najšikovnejších kováčov v celom kraji. Kupovali ho ako šperk, ktorým sa potom chválili. Mnohé ženy si nasadili po manželstve pás dobrovoľne a rovnako dobrovoľne od neho potom zahodili kľúč do rieky. Nebolo výnimočné, keď to isté urobili aj muži. Majetnejší si namiesto toho dávali vyrobiť každý rok novší a exkluzívnejší.

Všetko nabralo opačný spád až po narodení dcéry najoddanejšieho kráľovho radcu. Výsledkom bol jej prekvapivý sobáš s Matúšom Šukaj Eštokom z rodu Šukajovcov z neďalekého kráľovstva známeho liberálnosťou. Jeden by čakal, že tento krok prinesie posun k otvorenej spoločnosti, ale Matúš v snahe zapadnúť presadzoval až fanatickú frigidnosť. Svojou vypočítavou úlisnosťou nastúpil po smrti otca do role radcu s celkom početnou podporou medzi všetkými vrstvami obyvateľstva.

Pôsobenie Matúša Šukaja Eštoka vyvrcholilo v zrušenie jediných povolených orgií, ktorých sa mohli obyvatelia dožiť. Teda ak nepočítame prvé a zároveň posledné manželské povinnosti počas svadobnej noci. Po dlhých prípravách na túto zmenu plných zákulisných hier a intríg nastal deň sobáša. Následovník trónu Miloslav Frigidný VI. si zobral za ženu Alžbetu Zdržanlivú, krásnu ženu so žiarivými vlasmi, ligotajúcimi sa očami a postavou sťa gazela. Pri pohľade na ňu prirodzenie nejedného zdržanlivca narazilo na vychýrene pevný kov klietky cudnosti. O to viac všetkých prekvapilo vyhlásenie nového nariadenia. Zvyčajne každý nový zákaz bol prijatý s obrovským nadšením. Tentokrát v sále ako aj v celom kráľovstve zavládlo obrovské ticho. Matúš tušil, že je zle, ale vedel sa vždy vynájsť a preto spustil pamätnú reč:
"Viem, že tento zákaz nikoho z nás nepoteší. Viem, že sme sa na túto noc všetci tešili..."
"A čo bude ďalej? Zakážete nám aj svadobnú noc?" ozval sa ktosi z davu mladých šlachticov, ale starší ho ihneď umlčali.
"Bohužiaľ doba je zlá. Nejedno kráľovstvo podľahlo smilstvu a ich oddávanie sa s barbarmi viedlo k zániku. Dokonca sme už počuli aj o liberálnych republikách, kde sa z distingvovaných urodzených ľudí stali zvery, ktoré sa svojvoľne oddávaju sexu bez ohľadu na pohlavie. Muži sa prezliekajú za ženy. Ženy sa neidentifikujú so žiadnym pohlavím..."
"Tak dosť." zvolal jeden z najväčších puritánov.
"Rozumieme, čo chceš povedať." pridal sa ďalší.
Nakoniec všetci starší spokojne prikyvovali, zatiaľ čo mladší len neveriacky mlčali.

Presne v tento deň bola počatá prvá žena z rodu Frigidných. Helena Frigidná I. prezývaná aj Smutná. Od útleho detstva ju nikto nepočul zasmiať sa a ani len usmiať. Toto úbohé dieťa prebralo na seba žiaľ všetkých mladých junákov, ktorých v deň počatia pripravili o najväčšiu radosť. Veľmi rýchlo z nej vyrástla nádherná princezná, ktorej krásu predčila len jej zvedavosť a inteligencia. Jej záujem o čokoľvek bol obrovský, ale akákoľvek snaha potešiť ju vždy stroskotala. To sa už dávno šepkalo, že Frigidné kráľovstvo čelí úpadku. Mnoho mladých sexuchtivých mužov ale i žien sa odsťahovalo do menej puritánskych krajov, zatiaľ čo Frigidní puritáni mali obavy z budúcnosti kráľovstva pod vládou smutnej princeznej. Neprekážal im jej nekonečný smútok. Ten im bol ukradnutý. Báli sa o to, že si nájde nejakého voľnomyšlienkárskeho princa, ktorý v kráľovstve uvoľní mravy. Báli sa, že sa im cudzí muži postarajú o ich neuspokojené manželky a tie im prestanú vyvárať a vypekať ich vychýrené dobroty, pretože popri trkaní už na to nebudú mať jednoducho čas.

Tak, ako každého otca, tak aj Miloslava Frigidného IV. najviac trápil smútok jeho dcéry. Kráľovstvu sa preto nevenoval tak, ako by mal. Jeho liberálnejšie názory a predstava o progresívnejšej budúcnosti jeho kráľovstva išla do úzadia. Matúš Šukaj Eštok využil túto príležitosť a postupne si začal vytvárať cestu k trónu. Svojou úlisnosťou dvoril Miloslavovej dcére Helene, ktorá ho s chladom odháňala. Kráľ videl za smútkom Heleny jej nulové sexuálne uspokojenie a v slabej chvíli ho Matúš z rodu Šukajovcov zmanipuloval.

Matúš ako správny Frigida sa nikdy oficiálne nehlásil k rodu Šukajovcov, dokonca ich na verejnosti škaredo ohováral a hanil. Práve vďaka tomu si v kráľovstve našiel kopec prívržencov a spojencov. Za kráľom však prišiel s pomerne protichodným návrhom. Princeznú chcel tajne zobrať do jeho rodného kraja a ukázať jej, ako liberálnosť a množstvo milostných afér pôsobia negatívne na citlivú ľudskú dušu a že to krásne sa bude navždy skrývať len v krásnej Frigidnej zdržanlivosti.

Samozrejme jeho úmysly boli úplne iné. Skoro celý mesiac sprevádzal Helenu v tajnosti po kraji Šukajovcov. Vytrvalo sa ju pokúšal zviesť, no úplne bezúspešne. Namiesto toho sa radšej so záujmom prizerala rôznym erotickým hrám obyvateľov tohto kraja. Nie, nenechala sa pripraviť o svoju nevinnosť. A ani o jej povestný zachmúrený výraz. Proste ju to iba zaujímalo.

Čosi sa však zmenilo, keď narazili na trojicu Junákov, ktorí družne zabávali krčmu praskajúcu vo švíkoch. Ženské osadenstvo na nich doslova liplo už od okamihu, keď sa predstavili:
"Ja som Dlhý, môj vták je najdlhší v celom kraji."
"Ja som Široký, môj žrebec je najširší v celom kraji."
"A ja som Stále nadržaný, neexistuje ženy, ktorú by som neuspokojil."

Netrvalo dlho a trojica preukazovala všetkým ženám ich kvality. Postupne jedna žena za druhou upadala do orgazmickej kómy, aby sa s nej prebrala a mohla prežiť ďalšiu. Princezná z toho bola fascinovaná a pri predstave, že by sa o ňu takto starala táto trojica junákov, sa jej zjavil na tvári nenápadný úsmev.

Matúš šípil, že je zle. Schmatol princeznú a odtiahol do jeho prenajatej izby nad hostincom. Stále nadržaný bol povestný tým, že vedel uspokojiť všetky tajné túžby. Jeho tajomstvo ale spočívalo práve v jeho bystrosti a bystrozrakosti. Od prvého okamihu jedným okom vnímal princezninu krásu no i jej sexuálnu zdržanlivosť. Keď zahliadol Matúša, ako ju ťahá po schodoch do izby, hneď vedel, že to nie je prejav vášnivého vzplanutia milencov.

"Kamaráti, tam hore je krásna deva v ohrozeni." nahlas výhlásil. Dlhý so svojou nebeskou anakondou rozohnal dav na dve strany. Trojica vybehla po schodoch rezko hore, kde Široký s jeho povestne širokým údom zatarasil cestu Matúšovi, aby ho Dlhý následne odzbrojil od jeho vytaseného značne podpriemerného údu.
"Ste v poriadku krásna deva?" spýtali sa jej naraz súzvukom presne naladeného tria.
"Som prin..." chcela poopraviť jej titul, keď si uvedomila, že je tu inkognito. "...vlastne áno, vďaka vám áno." culila sa na nich ako zaľúbená teenagerka, hoci hrdou dvadsiatničkou bola už viac ako týždeň.

Matúš Šukaj Eštok sa to rozhodol nenechať len tak, veď mu išlo o krk. Povolal stráže proti udatným junákom. Tí sa dlho bránili svojími chrabrými údmi voči početnej skupine, ale nakoniec ich premohli a zajali. Aspoň princeznej Helene sa podarilo uniknúť pred istým znásil*ením.

"Och, kráľ môj najjasnejší. Veľká tragédia sa stala.” falošne bedákal Matúš ihneď po návrate.
"Vašu ctihodnú dcéru, najjasnejšiu princeznú, sa pokúsili v tom nemravnom kraji zneuctiť a znásil*iť.”
"Preboha, čo som to dopustil.”
"Nebojte sa, vinníkov sme zajali a zajtra ich čaká trest.”
"Tí sú mi ukradnutí, čo je s princeznou?”
"Našťastie nič. Ja som tomu chrabro zabránil. Lenže princezná z preľaknutia utiekla.”
"Ach, čo som to dopustil. A kde že mi je? Nech ju, chúďa, upokojím. Poviem jej, že už nikdy nič také nedopustím.”
"Stráže ešte stále hľadajú jej jasnú nevinnosť.”
"Ako to? Čo som to ja dopustil.”
Matúšovi sa jeho sladkými rečami nakoniec podarilo aspoň trocha upokojiť kráľa, no ten trval na tom vidieť tých potkanov, ktorí sa opovážili ublížiť jeho jedinej dcére, najkrajšej a najjasnejšej v celom kráľovstve i kraji.
"Nie, to nemôžem dovoliť, kráľ môj. Sú to prefíkaní klamári, ktorí nás takmer prekabátili. Nebyť mojej povestnej bystrosti, neviem, či by bola princezná ešte pannou.”

Nakoniec sa kráľ nechal presvedčiť a netrval na osobnom stretnutí s týmito chladnými slizkými smilníkmi. Celú noc však nemohol zaspať.
"Kto by len chcel ublížiť mojej milovanej dcére? Takému pokladu, akého na celom svete niet.” vŕtalo mu v hlave. Jeho dobrosrdečnosť neverila v nekalé konanie.

Rozhodol sa pod rúškom tmy zájsť za troma šuhajmi a osobne si vypočuť ich dôvody tak konať.
"To je rúhanie, dám vám okamžite vytrhnúť jazyky.” reagoval najprv na ich verziu príbehu.
"Nech, tá deva, pardón vlastne ctená princezná, povie, ako to bolo. Prečo si nevypočujete ju, jasný kráľ?”
"To je dobrá otázka, ale to by som musel vedieť, kde je.”
"Ja vám ju nájdem. Môj úd vie ucítiť takú krásu na kilometre.” prehovoril sebavedomo Stále nadržaný.
"Zase to rúhanie, zajtra už budete všetci traja o úd kratší.” rozohnil sa opäť kráľ. Nakoniec v ňom prevážila jeho dobrosrdečnosť a nádej, že mu privedie princeznú naspäť.
"Máš čas do zajtrajšieho obeda, inak tvoji kamaráti budú potrestaní.”
"Dohodnuté.” pokúsil sa kráľovi podať úd na znak dôvery. Kráľ len zasyčal a odišiel preč. Nuž darmo takéto mravy mu boli viac ako cudzie.

Nastal súdny deň. Na hradnom námestí sa začali hromadiť davy ľudí. Verejného trestu sa nedočkali už stovky rokov. Doživotného zabetónovania všetkých častí, ktoré by mohli uspokojiť cudzieho i seba, sa obyvatelia dočkali naposledy za vlády Jána Frigidu I., prezývaného prísny. Čiže stovky rokov dozadu a to len vďaka jeho prísnosti.

Možno sa pýtate, prečo ich rovno nepopravili. Pretože v rozprávkach sa popravujú zvyčajne iba draci. O drakoch v tomto svete kolovali iba povesti a najbližšia zmienka o nejakej súvislosti s drakmi je stará viac ako dvesto rokov. Rozpráva o istom Michalovi Drakobijcovi, ktorý si túto prezývku získal vôbec nie pre to, že by zabil nejakého chudáka draka. Ako ju získal, si už domyslite sami.

Slnko sa už dostávalo na vrchol. Kráľ sa zúfalo snažil nedať nič na sebe poznať, ale srdce sa mu trhalo na drobné kúsky. Už si predstavoval, ako jeho dcéru postihla veľká tragédia. Už ho vedelo zrazu potešiť len veľké utrpenie vinníkov.

Miešaška už domiešavala čerstvý betón, ktorý bol takmer tak povestný ako Frigidná oceľ. Už púšťala po rýne prvú dávku čerstvej masy betónu, zatiaľ čo Dlhý a Široký odvážne niesli ich osud, pretože svedomie mali čisté ako ľalia. Už aj Matúšovi sa začalo uľavovať, že nakoniec pravý vinník nebude potrestaný a princezná sa nikdy nenájde. Už bola neprávosť takmer započatá, keď sa z davu ozval ženský výkrik, ktorý znel lahodne ako vokály od Mariah Carey.
"Zastavte." rozozvučalo sa celým námestím. Ihneď všetci zmĺkli. Betón to však nezastavilo a naďalej sa rynul k dvom neborákom. Už bolo príliš neskoro, aby ich niekto zachránil. Museli si tak poradiť sami. Dlhý nechal zo svojho rozkroku vykĺznuť svoju anakondu, aby odklonil rýnu, no jeho pridlhé prirodzenie nedokázalo urobiť dostatočne silnú páku. Široký celou silou zatlačil, následkom čoho sa mu odev v rozkroku potrhal na framforce. Jeho hrubý silný macek sa okamžite zaprel do rýny a spoločnými silami potlačili rýnu mimo ich ohrozenia.

Čo čert nechcel, alebo možno aj chcel, kúsok odtiaľ sa zakrádal podlý Matúš, ktorému pod nohy vytiekol čerstvý betón a uväznil ho na mieste. To bolo smiechu, keď sa snažil odtiaľ neúspešne vyslobodiť. Keď sa všetci dosmiali, nastalo hrobové ticho. Princezná sa medzitým postavila na pódium, kde sa mal odohrať podlý akt. Oslobodila dvojicu uväznených a začala svoje vyprávanie:
"Čujte, čujte, čo za zradu sa v tomto kráľovstve stalo. Váš kráľovský radca vás všetkých prekabátil. Zaprel svoj rod, aby si získal moc v našom slušnom kráľovstve. Intrigami nám bránil v rozvoji a privádzal kráľovstvo do rozpadu. Takmer sa mu to podarilo dokonať, keby nebolo týchto chrabrých a švárnych onanistov. Len vďaka nim sa mi podarilo uniknúť spod jeho násilného zovretia."

Všetci sa prekvapene dívali na seba. Neverili vlastným očiam a ušiam. Najprv odmietali prijať túto pravdu, pretože keď človek žije roky v klamstve, ťažko ho vyviesť z omylu.
"Pobehlica. Hanba kráľovského rodu. Klamárka, čo chce zničiť naše silné kráľovstvo." snažil sa z posledných síl hodiť všetku špinu na ňu.
"Mlč." povedal dlhý a Matúšovu pusu umlčal jeho dlhým údom. Obyvateľstvo tohto kráľovstva na takéto neprístojnosti neboli zvyknuté. Všetkým to vyrazilo dych, no akékoľvek pobúrenie si nechali pre seba. Jedna mladá slečna dokonca zamdlela, vraví sa že z pobúrenia, ale všetci vieme, že to bolo vzrušením.

Princezná sa opäť dala do rečnenia:
"Keď som utekala pred jeho armádou prisluhovačov, ktorých si prisvojil, narazila som na miestny nevestinec, ktorý bol vychýrený nie len svojou diskrétnosťou. Nebála som sa teda, že niekto moju prítomnosť vyzradí. Prizerala som sa tejto práci a dívala sa, s akou láskou sa tam všetci oddávajú vášniam. S akou radosťou tam ľudia chodia a hlavne s akou radosťou odchádzajú..."
Nikto nemal odvahu ju zastaviť, mladší neskúsení obyvatelia dokonca so zatajeným dychom čakali, čo viac prezradí.

"...Stále nadržanému sa podarilo dokonca osloviť stovky bývalých krajanov, ktorí, keď sa dozvedeli, že treba zachrániť naše kráľovstvo pred Matúšom, okamžite dorazili na pomoc aj s posilami. Sú ich za bránami tisíce, bez slov premohli zmanipulovanú armádu, ktorú si Matúš privlastnil. Aj im patrí obrovská vďaka a veď nechajme ich prehovoriť." vyzvala princezná svojich navrátilých krajanov.

Jeden po druhom sa striedali a rozprávali, aké je to za bránami Frigidného kráľovstva. O tom, ako ľudia spolu skvelo vychádzajú aj v tých najzvrátenejších krajoch. Ako dobrí ľudia k sebe prejavujú lásku a cit, nie nenávisť a strach. Ako sexujú bez predsudkov a neprežívajú trápenia z nepochopenia...

Nakoniec sa všetci dohodli, že budúcnosť kráľovstva je v demokracii, aby si už nikdy nikto svojími manipuláciami nezískal neprávom moc. Formálne sa mali stať kráľmi Dlhý, Široký a Stále nadržaný, ale túto poctu odmietli aj spolu s princeznou, a tak kráľovstvu formálne vládol Miloslav Frigidný IV. ešte ďalších celých 100 rokov, aby po smrti dostal prívlastok posledný.

A čo sa stalo s princeznou Helenou a trojicou junákov? No tí s veľkou pompéznosťou, ale i citom, pripravili princeznú o panenstvo. Jej lahodné stony sa niesli celým kráľovstvom a roztúžili srdcia všetkých obyvateľov. Zakrátko im porodila chlapca, ktorý niesol všetky vlastnosti svojich štyroch rodičov, ale najmä krásu princeznej. Aj po pôrode sa oddávali spoločným vášniam a zomreli po dlhých dekádach rokov totálne uspokojení životom.

Nadišla dlho očakávaná ejakulácia a rozprávky je koniec.