Pán ma zavolal. Mal som na sebe Latexový top, krátke nohavičky, sandále, na krku choker. Chvíľu ma len obchádzal, dlaňou prešiel po lesklom páse na hrudi, potom po boku. Nič nehovoril. Vedel som, že dnes to bude iné, a keď mi povedal, nech sa nehýbem, ostal som stáť.
Sám mi všetko vyzliekol. Top odlepil od kože pomaly, palcami ho stiahol nadol, kým mi neodkryl hruď. Nohavičky stiahol cez stehná, cez kolená, a sandále mi vyzul ako posledné. Ostal som nahý, ruky pozdĺž tela, a on si kľakol s malou škatuľkou.
Najprv bradavky. Studený gél, potom okrúhle elektródy, jednu na každú, pritlačené tak, aby držali. Káble mi spustil po bruchu. Otočil ma. Na zadok dal po jednej na každú polovicu, nízko, tam, kde sa sval napína. Uhladil ich dlaňou, kým sa neprilepili. Potom ma otočil späť a posledné dve prilepil tesne pri penise, jednu zľava a jednu sprava, dosť blízko, aby som ich cítil pri každom nádychu. Káble zviazal a nechal visieť.
"Skúška," povedal.
Bradavky dostali prvý impulz. Krátky, ostrý, obe naraz. Stiahol som sa, on ma len chytil za ramená. Zadok prišiel hneď po tom, hlbšie, svaly sa samy stiahli. Pri penise to bolo slabšie, len brnenie, ktoré sa rozliezlo do slabín. Vypol to. "Drží. Teraz ťa zabalím."
Fólia bola čierna, hrubá, lesklá. Začal od nôh. Každý záhyb uhladil, pritiahol, až kým sa látka neprilepila na lýtka a stehná. Káble od zadku a od penisu vyviedol von pozdĺž boku, fóliu okolo nich uhladil, aby sa nič neodtrhlo. Ruky mi priložil k telu, dlane k stehnám, a omotal ma ďalej, cez brucho, cez elektródy na bradavkách, cez ramená. Pri penise fóliu pritiahol tesne. Keď bola posledná vrstva hotová, ostal zo mňa dlhý čierny tvar, nehybný, a z boku mi viseli len káble.
Masku mi nasadil až potom. Guma bola studená, tesná okolo tváre. Zacvakol filter, pripojil vlnitú hadicu a pretiahol ju cez hruď, aby sa nezlomila. Skúsil, či dýcham. Dýchal som. Nič iné mi neostávalo.
Zdvihol ma a položil do otvorenej truhly. Vo vnútri už bola tenká vrstva peny a molitan pri hlave. Hadicu nechal voľnú, káble vyviedol cez okraj. Chvíľu ma držal za rameno cez fóliu. Nepohol som sa. Vedel som, že ma čaká niečo, čo som ešte nezažil, a v tej chvíli som mu veril natoľko, že som sa mu odovzdal celý.
Pena prišla teplá a hustá. Najprv pramienok na členky, potom celý prúd. Obalila nohy, vyplnila medzeru medzi stehnami a stenou, pomaly stúpala. Pri zadku a pri penise obmyla káble, stuhla okolo nich a pritlačila elektródy ešte pevnejšie ku koži. Pri hrudi urobil to isté. Bradavky zmizli pod penou, káble ostali vonku. Každá nová dávka ma viac pritisla. Keď pena dosiahla plecia, už som nemohol ani napnúť sval. Hlava ostala vo vnútri masky, zvyšok tela už nepatril mne.
Až keď pena začala tuhnúť, zapojil krabičku.
Najprv zadok. Pomalé, hlboké vlny. Svaly sa chceli stiahnuť, pena ich nepustila, takže sa len chveli pod fóliou. Potom bradavky, ostré krátke štipnutia, striedavo ľavá a pravá, a hrudník nemal kam uhnúť. Keď som si na to zvykol, pustil tie pri penise. Slabšie, ale bližšie. Brnenie išlo do slabín a pena okolo všetko držala tak pevne, že som každý impulz cítil dvakrát: raz na koži a raz v tom, ako sa telo márne snaží pohnúť.
Striedal to. Niekedy len zadok, dlho, kým som neprestal počítať. Niekedy všetko naraz, krátka séria, bradavky, zadok, pri penise, a potom ticho, len hadica a tuhnúca pena. Šesť hodín. Pena celkom stuhla. Telo v nej ostalo teplé, nehybné, obalené. Elektródy občas ožili, len aby mi pripomenuli, že on rozhoduje, kedy sa niečo pohne. Ja som len dýchal cez hadicu a čakal. Až dovtedy som bol jeho. Celý.



Komentáre