Ružové čudo erotické poviedky

Po škaredej studenej zime konečne prišlo tak dlho očakávané pekné počasie. To je čas vyraziť na bicykel a ponaťahovať usedené kosti, vyvetrať si trochu hlavu a nezaškodilo by veru ani spáliť aj dáke tie kalórie nasporené cez vianočné aj veľkonočné sviatky.

Bicykel je nachystaný už dva mesiace, lebo pripravenym šťastie praje a hlavne už sa neviem dočkať sezóny. Trasu nepotrebujem plánovať idem moju klasiku, cestu poznám, je nenáročná, mám na nej otoče a podľa chuti alebo kondičky si viem dať 40, 50 alebo 60 km, po dlhšej prestávke je to najlepšia voľba. Slnko svieti, slabučky vetrík do chrbta, tempo v pohode, síl dosť, bike šlape ako hodinky🡕 , počítal som, že po zimnej prestávke dám tak 40 km ale povedal som si, že potiahnem aj 50 km. Už som 2km do otočky, potom 24-ty kilometer za mnou a predomnou ....., čo to je za ružové čudo?

Dávam dolu slnečné okuliare lebo toto čudo vyzerá už z diaľky veľmi zaujímavo. Spomalím, šliapem iba na oko, som zvedavý, nechcem okolo nej len preletieť. "No ty brďo, to bola aká šupa!" Vážne som sa musel zamyslieť či som si to len myslel alebo som to povedal nahlas. No čo vám budem hovoriť, ružové legíny, ružová prilba spod ktorej vo vetre plápolali zvlnené blanďavé vlasy, farbu očí som si nestihol všimnúť lebo som nevedel kam skôr pozerať, no a ten zadok, fúúúha, no koniec. Bohužiaľ to bol skoro môj koniec.

Čas otočenia sa za ružovým čudom nezodpovedal mojej schopnosti rýchlo reagovať na zmenu smeru jazdy spôsobenú pootočením riadidiel v protismere otočenia trupu a hlavy za tým "ružovým čudom" ... Jednoduchšie povedané, proste v snahe zabrániť pádu na hubu som síce stihol reflexívne vystrčiť nohu, to však malo za následok narazenie môjho rozkroku o stredovú tyč bicykla spojenú s urputným výkrikom vulgarizmu, ktorého význam zanikol v neartikulovanom pazvuku prechádzajúcim cez moje zaťaté zuby... Poviem Vám toľko hviezdičiek som videl naposledy pri nočnom člnkovaní v Nepálskej Pokare na jazere pod Fishtailom. Áno v hanbe som prášil preč ako zbitý pes a v kutiku svojho ega dúfal, že ma to ružové čudo nepočulo. Pekne postojačky v pedáloch, lebo sadnúť si by bola čistá smrť.

Tých 500 metrov k otočke bolelo viac ako zajazdiť Paris - Roubeax. "OK, som tu, pomali to otoč, bacha na vercajch, spusti to z toho malého kopčeka a skús to vytriasť nech to tak neboli" hovoril som si sám pre seba. Nič iné ma v tú chvíľu nezaujímalo. Meter za metrom smer k domovu. Rozmýšľam kde by som mohol zísť z cyklotrasy a radšej sa, i keď potupne, zviesť domov vlakom.

Šliapem s nasadením všetkých síl.... "Aha veď to je tá ružová, a vyzerá to, že aj ona má dnes deň blbec" vravím si v duchu. Už som skoro pri nej a vidím, že má niečo s bicyklom. Už som od nej na 10m a skoro som znovu padol z bicykla. Tá cica, otočená zadkom ku mne, urobila taký hlboký predklon v tých tesných ružových legínach precízne kopírujúcich každý detail jej pozadia, že nechýbalo veľa, aby prišlo hviezdičkové dejavu. Vraví sa, že malé deti a legíny neklamú a tieto veru neklamali, priznávali každučký detail v plnej kráse. Po tomto pohľade som nemohol pokračovať a neponúknuť tomuto krásnemu stvoreniu pomocnú ruku. Popravde by som jej najradšej ponúkol niečo iné než pomocnú "ruku" ;)

Zastavil som a prihovoril sa je s maximálnym šarmom akého som bol so stále trvajúcou bolesťou v rozkroku schopný. Keď zdvihla hlavu a pozrela sa na mňa prešli mi po chrbte zimomriavky. Bol naozaj krásna, mala nádherné modré oči, čo som si na prvý krát nevšimol, krásne tvarované pery s úžasnými kútikmi. Do tej chvíle som ani netušil, že kútiky úst môžu byť také rajcovné. Keď zaštebotala, "ďakujem ja si s tým sama vôbec neviem rady", a usmiala sa na mňa zarezali, sa jej jemné jamky do lic. Zmyselne si odfúkla vlasy z tvare a jedným prstom si ich zasunula za rozkošný malý ušný lalôčik.

Reťaz som jej nahodil, za minútu nebolo čo robiť aj keď ju mala riadne zamotanú. Pri práci čupiac jej pri nohách som mal možnosť si nenápadne obzrieť jej ploché bruško a aj všetko pod ním. "To je vidieť nohavičky alebo je to zostrih?", hovorím si v duchu. "Celkom slušné lýtka, na 100% pravidelne jazdi".

"Ježiš ďakujem, si moc zlatý, ja som na tieto veci úplne ľavá", povedala a pridá psie očká pri, ktorých by sa roztiekol na kolomaž každý chlap. "V pohode, to nieje žiadny problém" odpovedám uvedomujúc si opäť bolesť v rozkroku pri vstávaní. "Počkaj aspoň ti umyjem ruky, máš ich špinavé" povedala starostlivo a naliala mi na ruky vodu z jej nečakane ružovej fľaše, aby som sa mohol umyť. Bola milá, len škoda, že vo fľaši mala sotva 2 dcl vody. Krásne som si ten olej z reťaze rozmazal po oboch rukách.

Bolo vidieť, že ju to úprimne mrzelo, keď s rozkošnou roztržitostou hľadala spôsob ako mi umyť ruky. Vyuzil som tejto jej paniky a rýchlo skontroloval jej poprsie. Bolo skôr menšie ale evidentne stiahnuté športovou podprdou. V duchu som si predstavoval aké by mohlo byť keby ho vypustila z toho zovretia. V tom ma drapla za ruku a začala ma niekam ťahať. "Vieš čo veď tu je hneď za tými stromami Váh, tam ti to umyjem" predniesla víťazoslávne. Našťastie bol hneď za stromami a kríkmi bázy mierny štrkový breh. Prišli sme až k vode čupla si skoro až do vody, pritiahla si ma za ruku k sebe až prekvapivo sebavedomo a rozvážne. Moju pravú ruku si položila na svoje stehno tak, že mi dlaň volne visela priamo pred jej rozkrokom, jednou rukou ju pevne pritískala k svojmu stehnu a druhou naberala vodu z Váhu a umývala mi špinavú dlaň. Jej ľavý prsník som mal priamo pred nosom čomu som sa vôbec nebranil a užíval som si pohľad na jeho putovanie s pred môjho nosa až po predlaktie vždy keď sa naklonila pre vodu. V jednom momente som sa mu musel dlaňou uhnúť, aby som ho nezamastil na druhý krát som na hulváta zneužil situáciu a zľahúčka sa ho dotkol. "Je väčší, len je stiahnutý podprdou!", pomyslel som si s radosťou ako keby bol môj vlastný.

Masírovala mi dlaň snažiac sa odstrániť z naj olej tak nežne, že som napriek stále pretrvávajúcej bolesti začal cítiť, že som chlapec. Po minúte som dozrel na chlapa, až som sa začal vrtieť v snahe to zamaskovať, aby si to nevšimla. No jasné, márna snaha, tiež mám obťahovačky, aby toto nevidela musela by byť slepá. Jej úsmev a zmyselné zahryznutie si do spodnej pery jasné naznačovalo, že som bol odhalený. Ako malé dieťa prichytené pri čine som sa pousmial a odovzdane pokrčil ramenami.

V tomto momente už nebolo čo skrývať, nežne ho obkreslila jedným prstom, potom ho skontrolovala celou rukou, pričom si slastne prešla jazykom po hornej pere. Sebavedomo na mňa pokývla hlavou s diabolský úškrnom orámovaným kútikmi úst zvláštne sa krútiacimi dohora, "tak čo fešák, čo s tým urobime?"

Vstal som držiac ju za obe paže, pozreli sme si z blízka do očí a môj ňufak sa zošmykol po jej malom nosíku až sa nám dotkli pery. Z jej zrýchleného dychu bolo jemne cítiť mentolku. Pritiahol som si ju za pás a pomaly je prešiel dlaňami po jej krásnom zadku. Bol pevný a krásne vytvarovaný. Porovnával som si jeho fotku uloženú v pamäti s tým čo som práve čítal rukami ako keby to bolo napísané slepeckým písmom. Naše pery sa zmietali v sladkých bodzkoch, moje ruky robili 3D záznam jej pozadia a bokov a jej ruka na mojom stehne hľadala rozkreslený obrázok obrysu môjho penisu. Keď ho našla už dávno prekročil svoje pôvodné hranice a bol pripravený aj na zatĺkanie klincov. Preskenoval som rukou jej poprsie a zároveň ochutnával je pravý ušný lalôčik. Ona nelenila a išla priamo na kožu, prebojovala sa cez preplátované oblečenie až k môjmu fešákovi a vzal ho do úst. To bol "mazec" , jazykom pár krát obkrúžila žaluď, pomaznala sa s uzdičkou, zasunula si ho snáď až do hrdla a vytiahla cez navretý žaluď tak až to mlasklo ako keď strelí šampus. Keďže si čupla nemohol som je nijako oplatiť jej starostlivosť, tak som si jej starostlivosť len sebecky vychutnával. Hladil som je zľahka jej blonďavé vlasy ale nechával jej priestor, aby mala všetko vo vlastnej réžii, lebo to robila dokonale a bolo vidiet, že si to tiež užíva rovnako ako ja. Cítil som, že už prichádza vrchol, tak som jej polozil ruku na plece a jemne ho stisol, aby som jej dal najavo, že to príde. Striekal som ako hasičská striekačka pričom mi ona pozrela do očí s lišiackym úsmevom a vysala ma do poslednej kvapky. Slastne si olízla pery a vystrčila špičku jazyka ako by mi chcela dať dôkaz, že tam všetko je alebo mi ponúknuť na ochutnanie. Potiahnutím za ruku som jej naznačil, aby sa postavila a jazykom som skontroloval či tam niečo ostalo. Nenechala tam nič, len sa posmešne usmiala a vyplatila mi jazyk. Jej zmysel pre humor a rozkošná drzosť sa mi začínala čoraz viac páčiť. Aby som neostal pozadu, vytiahol som si gate, ktoré som mal ešte stále na pol žrde a tváril sa, že odchadzam. "Heeej!", zavrčala a bolo vidiet, že toto by bolo posledné čo by som urobil. S úsmevom som jej oplatil vyplazeným jazyk. Bolo vidieť že sa jej naozaj uľavilo, vyšpúlila pery a prižmúrila očí akože "no počkáj, toto si vypiješ". Dal som jej jeden dlhý uzmierovaci bozk, ktorým som zamaskovať rýchlu obhliadku okolia a hľadanie vhodného "polohovacieho" miesta. Aha, už mám, kmeň spadnutého stromu s ideálnym tvarom, hotová pohovka. Dvihol som si ju na seba a za stáleho bozkania odniesol na miesto činu. Položil na improvizovaný pohovku a plynulým ťahom je vyzliekol legíny. Začal som sa smiať, mala nohavičky, RUŽOVÉ! "Čo sa deje?", spýtala sa trochu podráždene. "Nič len, že sú ružové" smejem sa cez zuby. Máš niečo proti ružovej?" povedala prisne. "Jaaa? Nieeee" zahlásil som so sarkastickým úškrnom a snažil sa z nej dostať tie ružové legíny a ružové nohavičky cez našťastie biele tenisky, ... s ružovým pásikom. Tak to už som sa rehotal ako blázon "Aj na teniskách?" Ajaj, teraz už sa zatvárila naozaj nahnevano, ružovú jej už radšej komentovať nebude, povedal som si. "Prepáč, ružová je v pohode" povedal som s pokorou v hlase, aby som si ju udobril. Pohladil som ju po oboch líčkach a nežne pobozkal. Ešte psie očká a bude to hádam vyžehlené. "Vieš existuje taký vynález, volá sa šnúrky a keď sa rozviažu tak sa dajú tenisky úplne ľahko vyzuť", povedala s prísnosťou učiteľky. Chcel som povedať "áno mami", ale radšej som zvolil miernejší variant "ahaaa, to k nám na dedinu ešte nedorazilo" zahrnul som ju vášnivým bozkom a vyhrnul je tričko🡕 . Pár bozkov na bruško, triesla, nizučký upravený porast v tvare šípky smerujúce presne tam kam treba. Áno, tu ju máme, dôkladne oholená, s malým pahorčekom, krásne vzrušená, do ružová prekrvená, voňavá.

Chvíľku som zaváhal rozmýšľajúc na čo sa skôr vrhnúť. Pomaličky som jej mušličku obkrúžil jazykom dookola, potom bruškom prsta jemnučko preskúmal všetky lupienky jej lotosového kvietku. Perami som sa pomaznal s pahorkom a popritom som rukami skúmal je bruško a boky. Vždy hovorím, že zmrzlinu treba lízať pekne dookola, aby sa netopila a nekvapkala a preto som sa postupne presúval na bruško, prsia, krk, pery a späť. Môjmu oku nemohla ujsť krásna reakcia na nežný bozk na triesla, zatriasla sa a vzrušene zalapala po vzduchu. Skúsil som to ešte raz a opäť zásah. "A mám ťa!" Pomyslel som si v duchu a skúmal ďalej. Jeden tromf mi nestačí chcem aspoň dva. "Skúsime ešte klasiku", zbehol som jednou rukou do podkolennej jamky, pokrčil nôžku v kolene, zaboril sa nosom do lona a celou plochou jazyka si pekne upratal mušličku. Iba špičkou jazyka som prešiel od zadočku až k pahorku. Jej svaly sa napli v slastnom kŕči a rukou mi doslova vrazila hlavu do rozkroku. "Nie, nie" šepol som a robil si po svojom, iba špičkou jazyka. Napätie je svalov sa stupňovalo, dych zrýchľoval až skončil dlhým vzdychom sprevádzaným prudkým uvoľnením. Ruky jej klesli k telu, očí zavreté, stále rýchlo dýcha. Prstom kreslím po brušku než sa vydýcha. S krásne blaženým úsmevom sa posadila a chytila ma za ruku. Bez rečí sme si vymenili pár sladkých bozkov, kým k nám nepribehol dáky chlpáč a za ním sa blížili dáke hlasy. Bleskurýchle sme boli oblečení a zo smiechom sme sa vydali smerom k cyklotrase. Vôbec mi neprišlo divné, že sa držíme za ruky.

"Ako sa voláš?", vypadlo zo mňa.
"A záleží na tom?", usmiala sa záhadne.
"Ani nie, ale som zvedavý".
"Bolo to skvelé, nekazme to."
Pýtať si číslo nemalo zmysel, tak som len prikývol a na rozlúčku ju pobozkal. Pohladila má po líci, nasadla na svoj bicykel a bez toho, aby sa obzrela stratila sa za zákrutou. Cestou domov sa mi hlavou preháňalo milión otázok. "Nemal som si to číslo vypýtať? Bude tam aj zajtra? Prečo nechcela povedať svoje meno? Uvidím ju ešte niekedy?"
Je to pár mesiacov, ale už som ju viac nevidel ale na to stretnutie s ružovým čudom nikdy nezabudnem.